Slepí a slabozrakí maséri...

 

Slepí a slabozrakí maséri sú tí najlepší maseri.

 

Dovoľte, aby som sa opäť schuti zasmial :o))) Ako "generalizmus" je to holý nezmysel!

 

Slepý, slebozraký či vidiaci je to vždy fifty - fifty (50:50) to po prvé, lebo všetko je v hlave a po druhé = platí to za PRVÉ!

Prečo? Mozog je vyššie nad očami aj rukami nielen antropologicky, kto to má "zrovnané" spávne tam hore, ten to potom dokáže preniesť cez ruky na telo klienta. Nezáleží na tom či vidí na 100% alebo nie. Dôležitejšie je to, čo má v hlave a srdci, než to koľko toho vidí.

Jedno je isté a s tým súhlasím, že keď má niekto slabší alebo žiaden zrak, tak to spravidla "matka príroda" dotyčnemu/-ej kompenzuje na ostávajucich zmysloch. Ale len jedným z nich je hmat. No a hmat to sa vôbec nerovná automaticky aj cit, resp. cit pre masáž!!!

Možno, že tá postihnutá osoba má zvýšený cit, ale povedzme cit na hranie na gitaru, ale keďže to nemá v hlave "zrovnané" správne, rozhodne sa ísť čisto komerčne po peniazoch tou najjednoduchšou cestou (ktorú mimochodom na rozdiel od iných výrazne podporuje štát -› chránená dielňa, UPSVAR - § 60... atď.) -› bude NEVIDIACIM MASÉROM - však to má zvuk! A čo má zvuk to nosí peniaze.

Ten zvuk nie sú nič iné ako prežitky z minulosti!

Keď za socializmu bola jedna z mála možností zamestnania resp. výuky pre nevidiacho človeka Stredná zdravotná škola s možnosťou štúdia pre zrakovo postihnutých v Levoči, odbor masér resp. Rehabilitačné stredisko zdravotne postihnutých tiež v Levoči s viacmesačným kurzom - masér. Často krát tam šli aj tí čo o odbor nemali záujem alebo si aj mysleli, že majú a až tam "precitli" a zistili, že nie alebo, že na to vôbec "nemajú", no nejako tu školu dokončili a mali "papier v ruke",(podobne to bolo za socializmu s viacerými a samozrejme aj na iných školach). Následne po škole boli títo absolventi veľmi často umiestňovaní do zdravotníckych a rehabilitačných zariadení, kde sa s nimi stretávali bežní ľudia najčastejšie, lebo vtedy trhové hospodárstvo neexistovalo a služby v podstate detto. Žiadna konkurencia = žiaden tlak na kvalitu = žiaden výber. Kult starostlivosti o telo v tých časoch bol viac menej neznámy pojem, redukovaný maximalne na rehabilitačné kúpeľné pobyty, odborárske rekreácie a pod. Našinec teda spravidla nemal s čím porovnať.

Buď pracoval a pracoval alebo si pracou uhnal PN a skončil... napr. v rukách slepého či slabozrakého maséra na nejakej poliklinike či v kúpeľoch - konečne sa niekto staral o jeho blaho, úplny opak toho čo robil dovtedy on sám. Nemohol to byť iný ako pozitívny zážitok, naviac ak nemal s čím porovnať!

Ale dnes už porovnávať môžme.

Takže 50:50 tí dobrí/ zlí slepí a slabozrakí resp. 50:50 dobrí/ zlí vidiaci ;o)

Medzi jednými aj druhými sú teda takí aj "takí", aj dobrí aj tí, čo nestoja za to, čo si pýtajú. A sú medzi jednými aj druhými takí, čo by si naozaj zaslúžili... :-/ ---› odobrať živnosť!

Ešte jeden fakt, lebo často niektorým ľuďom uniká: Telesný handicap neznamená automaticky: dobrý človek, kiežby - skonštatuje každý, čo sa len trochu vyzná resp. má skúsenosť.

Takže treba si dávať pozor rovnako na každého, či už hendicap má alebo nie. Peniaze sú dôležite pre existenciu jedinca to je samozrejmé, ale ak preberú nad jedincom vládu a diktujú mu jeho spôsob existencie nastáva tzv. zmena osobnosti podobne ako napr. pri alkohole. Jednoducho treba mať na pamäti, že peniaze ako hodnotu vytvoril človek a nie že peniaze tvoria hodnotu človeka.

 

PS: Len tak medzi nami a riadkami - rád pracujem v prítmi, občas pri masáži zatváram oči, nech ma zrak neruší pri sústredení, aby som viac vedel čo cítim pod rukami. No napriek tomu to nepovažujem za tak doležité, aby som o tom informoval svojích klientov. Veď koniec koncov pre nich nie je až tak dôležitá cesta, ale cieľ!

 

Táto stránka beží v Drupale, otvorenom systéme na správu obsahu

Design by xactive -